Testy na diagnostikovanie porúch farebného videnia

Tradičné testy farebného videnia, ako rôzne pseudoizochromatické tabuľky (Dvorin, Velhagen, Rabkin bodové tabuľky a iné), Palmutov test, Lanternov test atď. sú určené iba na zistenie, či pacient vidí farby normálne alebo je červeno-zeleno farboslepý. Na diagnostikovanie stupňa a závažnosti poruchy je vhodný iba anomaloskop. Moderné anomaloskopy sú určené nielen na diagnostikovanie červeno-zelenej farbosleposti ale aj na tritanopiu.

Colorlite test je ľahký a rýchly. Je to test farebného videnia podobný ako pseudoizochromatické tabuľky na farebné videnie, je taktiež vhodný na stanovenie závažnosti, rozsahu a orientácie farbosleposti ako aj stanovenie účinku okuliarov.

Ako sa dostanete ku korekčným okuliarom?

Objednajte sa na termín skúmania Vášho farbocitu na telefónnom čísle +421(0)903 476 242, alebo v niektorej optike, ktorú nájdete na našej stránke.

V dohodnutom termíne si na stretnutie vyčleňte 30-45 minút času. Realizuje sa pomocou testovacej knihy pre poruchy farebného videnia.
Ak nosíte dioptrické okuliare, na termín si zabezpečte aktuálne vyšetrenie zraku.
V rámci tohto času sa skúšajú korekčné okuliare, a zisťuje sa do akej miery sa dá porucha farebného videnia korigovať, teda rozsah a orientácia zrakovej poruchy farbocitu. 
Ak je pacient s výsledkom spokojný, môže si okuliare hneď objednať.
Výroba okuliarov trvá približne dva týždne. Zákazníci, ktorí nosia okuliare, potrebujú zodpovedajúce dioptrie, ľudia bez okuliarov dostanú okuliare s nulovými dioptriami.
Okuliare môžu byť vsadené do Vami želaných rámov u všetkých optikov.
Ďalšie informácie môžete žiadať buď e-mailom alebo na vyššie spomenutom čísle.

1. Prečo je dôležité korigovať poruchy farebného videnia?

Človek vníma okolitý svet svojimi piatimi zmyslami. Z týchto piatich zmyslov je najviac informácií prijímaných zrakom. Pri modernom človeku je sprostredkovanie informácií zmyslovými orgánmi rozdelené takto: zrak 90%, sluch 5%, hmat 2%, chuť 2%. Preto je dôležité, či vieme maximálne využiť možnosti videnia. Strata informácií pri vnímaní farieb zhoršuje životné podmienky, kvalitu spracovania informácií a reakčný čas vnímania je negatívne ovplyvnený (bližší výklad nájdete s časti „Čo by mal pacient bezpodmienečne vedieť“...).

2. Čo treba bezpodmienečne vedieť o Colorlite systéme?

Podľa klinických vyšetrení pri 90% farboslepých dosiahli korekčné šošovky účinnú nápravu. Zlepšenie sa ukázalo dobré pri objektívnych testoch, ale nie všetci pacienti považujú účinok za pozitívny (bližší výklad nájdete v časti „Čo by mal pacient bezpodmienečne vedieť“...).

3. Aký je rozdiel medzi farebnou slabozrakosťou a farbosleposťou?

V ľudskom oku sú na sietnici tri typy receptorov citlivých na svetlo (reagujú na červené, modré a zelené svetlo). Sietnica mení svetlo na nervové signály a vysiela ich do vizuálnych centier mozgu, kde potom vzniká obraz. V prípade farebnej slabozrakosti fungujú všetky farebné zmyslové bunky, ale stupeň citlivosti jedného typu zoslabol.
V prípade farbosleposti aspoň jedna z farebných zmyslových buniek nie je činná a k tomu sa najčastejšie ešte pridáva, že druhé alebo tretie farebné zmyslové bunky menej fungujú (bližší popis nájdete v časti„Vedecké pozadie“).

4. Prečo je viac farboslepých medzi mužmi?

Početnosť farbosleposti u mužov je 16-krát častejšia ako u žien. U mužov je 8% farboslepých, u žien je podiel iba 1,5%. Farbosleposť je dedičná choroba, ktorá nastáva v dôsledku poruchy chromozómu X. Ženy sú iba vtedy farboslepé, keď na oboch chromozómoch X chýba daný gén. Ak je poškodený iba jeden chromozóm X, potom má žena v sebe iba potenciálnu farbosleposť. Pri mužoch vedie chromozóm X bez príslušného génu k farbosleposti..

5. Dá sa farbosleposť liečiť?

Farbosleposť sa nedá liečiť, ale podobne ako u normálnych okuliarov sa dá táto porucha pomocou šošoviek korigovať.

6. Môže sa moja farbosleposť rokmi meniť? 

Typ a závažnosť zdedenej farbosleposti sa rokmi nemení. Získané poruchy farebného videnia sa ale časom môžu meniť. Cukrovka, glaukom (zelený zákal) alebo xanopsia (žlté videnie) môžu vyvolať u starších generácií poruchy farebného videnia.

7. Ako zlepšuje korekcia farebného videnia životnú úroveň?

Farby sú pre nás dôležité z viacerých dôvodov. Ovplyvňujú našu náladu, umožňujú nám užívať si estetický zážitok a prispievajú k prijímaniu informácií. Na každom kroku sa stretávame s farebne kódovanými informáciami. Existuje približne 150 povolaní a činností, ktoré nie sú pre farboslepých povolené, prakticky sú ale všade znevýhodnení. Pomocou korekčných šošoviek dávame postihnutým ľuďom možnosť orientovať sa vo farebnom svete.

8. V čom sa odlišuje Colorlite test od iných možností diagnostikovania?

Test farebného videnia od Colorlite určuje závažnosť a, pomocou použitia šošoviek, vie zistiť, aké sfarbenie je umožňuje najlepšiu nápravu. Test je rýchly, jednoduchý a objektívny. Prostredníctvom väčšiny vyšetrení s pomocou farebných tabuliek je spravidla možné farebne slabozrakých odlíšiť od normálne vidiacich, preto nie sú vhodné na vykonanie príslušnej nápravy, ani na výber potrebných šošoviek pre rozličné typy porúch farebného videnia.

9. Je sfarbenie šošoviek, resp. skiel použiteľné aj pre okuliare s dioptriami?

Áno, Colorlite sfarbenie je určené aj na okuliare s dioptriami (monofokus, bifokus a multifokus). Technológia sa žiaľ ešte nedá aplikovať na kontaktné šošovky.

10. Ako viem zistiť, že Colorlite šošovky zlepšili moju schopnosť videnia farieb?

Po diagnóze musí byť test farebného videnia prevedený aj s korekčnými šošovkami pre farbosleposť, tým možno sledovať stupeň zlepšenia. Prostredníctvom šošoviek vybraných na základe Colorlite metódy pacient sám zistí, že je jeho svet bohatší na farby.

11. Aký je rozdiel medzi farbosleposťou a poruchou farbocitu?

V ľudskom oku na retine sú 3 druhy farbocitlivých receptorov, ktoré reagujú na červenú, zelenú a modrú farbu. Zo vzruchov týchto receptorov skladá ľudský mozog farebnosť. V prípade porúch farbocitu fungujú všetky tri receptory, ale citlivosť niektorého typu je znížená. V prípade farboslepých minimálne 1 druh receptorov nefunguje, ale môže sa stať, že nefunguje ani jeden typ receptorov.

Korekčné šošovky sú vyrábané so špeciálnym povlakom pre červeno-zeleno farboslepých.

Na prvom obrázku je znázornená citlivosť receptorov farboslepého s deuteran poruchou podľa vlnových dĺžok. Citlivosť nesprávne fungujúcich deutan čapíkov je posunutá v smere proto čapíkov, čo sťažuje rozlišovanie červených, žltých a zelených farebných odtieňov.

Na odstránenie poruchy používame špeciálny filter, ktorý bol vyvinutý výlučne na to. Povlak musí vyť nanesený tak, aby svetelné spektrum prechádzajúce cez ne bolo zmenené tak, že farboslepý dostane rovnaké vzruchy ako normálne vidiaci. Pri návrhu povlaku treba dbať na to, aby sa najväčšia náprava uskutočnila tam, kde je potrebná. V našom príklade by to boli stredné vlnové dĺžky. Navrstvenie by malo mať podľa možností čo najmenší dopad na ostatné receptory.

Obr.1. Citlivosť L, M, S zmyslových buniek farboslepých s deuteran poruchou.

Citlivosť L a S zmyslových buniek je rovnaká, ale citlivosť nesprávne činných M čapíkov sa posunula v smere L čapíkov.

Na obr. 1 vidieť charakteristiku k spomenutému prípadu, plánovaný nános je vidieť na obr. 2.

Obr. 2. Na obr. 1 viditeľná priepustnosť spomenutého prípadu s filtrom.

Obr.3 znázorňuje účinok farebného filtra na zmyslové bunky citlivé na farbu. Na obrázku je dobre rozpoznateľné, že účinok filtra nie je bezchybný, ale krivky, ktoré znázorňujú napravenú citlivosť čapíkov, sú veľmi blízko krivkám znázorňujúcich schopnosť vnímania normálne vidiaceho. Ak vezmeme do úvahy, že prispôsobenie sa čapíkov sa pôsobením filtra mení (citlivosť čapíkov sa prispôsobuje redukovanému alebo zvýšenému množstvu svetla), je možné existujúci výsledok interpretovať tak, že citlivosť nesprávne činných čapíkov sa približuje správne fungujúcim.

Obr.3. Pôsobenie filtra na čapíky citlivé na svetlo.

Prečo je dôležité poruchy videnia farieb korigovať?

Strata informácií pri vnímaní farieb zhoršuje životné podmienky, zhoršuje kvalitu spracovania informácií a tým je aj reakčný čas celkového vnímania negatívne ovplyvnený.

Náš zrak rozlišuje veci a okolie na základe rozdielov v odtieňoch svetla a farebných kontrastov. Osoby s poruchou farbocitu majú významne zníženú citlivosť na vnímanie farebných kontrastov – rozdielov. Rozlišujú menšie množstvo detailov z nášho okolia. Hlavne farebne tlačené texty, obrázky a mapy im spôsobujú problémy.

Výskum v kruhu užívateľov korekčných okuliarov preukázal, že citlivosť na vnímanie farebných kontrastov je korigovateľná takmer na úroveň zdravého človeka.

• Bežný človek, ktorý farby vidí normálne, vie od seba rozlíšiť niekoľko miliónov farieb, človek s poruchou videnia farieb iba niekoľko tisíc, alebo dokonca len niekoľko sto. Preto je človek s poruchou videnia farieb vo všetkých oblastiach života v porovnaní s človekom bežne vidiacim farby v nevýhode.
• Pri viac ako 150 povolaniach znamená farbosleposť veľkú nevýhodu (resp. sú postihnutí ľudia vylúčení) napr.: doktor, zubár, zubný technik, kaderník, kozmetička, maliar (natierač), dekoratér výkladov, pracovník továrne na farbivá, výroba liečiv, potravinársky priemysel atď.
• V období detstva má obzvlášť nepriaznivé následky, keďže v tomto veku zohrávajú farby veľkú úlohu pri učení a budovaní sebavedomia.
• V cestnej premávke predstavujú ľudia s poruchou viditeľnosti farieb riziko pre seba, ale aj pre ostatných. Bežne vidiaci vidia semafory a brzdové svetlá z diaľky, v protiklade ku farboslepým sa stávajú mnohé nehody s farboslepými na železničných priechodoch, pretože oni tie blikajúce červené svetlá nezbadali.
• Pri výkone poľovníctva je potrebné spoľahlivo rozlišovať farby (hnedú, zelenú, khaki), pričom to sú pri poruche farbocitu najťažšie identifikovateľné odtiene. Korekčné okuliare môžu aj tu významne pomôcť.
• Osoby s poruchou farbocitu sa môžu obliekať tak, že farebnosť ich odevov neladí.
• Pri nákupoch dochádza k odlišnému, realite nezodpovedajúcemu hodnoteniu farebnosti vecí.
• Pri zdobení, maľovaní atď. je veľmi dôležitý výber farieb, ich harmonizácia.
• Pri rôznych logických hrách na báze farebnosti, kartových hrách (prejavuje sa to tak, akoby karta bola slabšej kvality).
• Pri práci s počítačom, hrách.
• Pri sledovaní športových podujatí či už priamo alebo v televízii. Zhoršuje sa rozlišovanie napr. športových dresov.
• Strata informácií pri odčítavaní rôznych elektronických prístrojov, napr. LCD kontrolky, mobilný telefón, numerické LED diódy tak v červenej ako aj v zelenej farbe.
• Vo všetkých oblastiach života sa stretávame s farbami kódovanými informáciami. Preto je veľmi dôležité správne identifikovať farby a rozlišovať ich. Tu môže veľmi pomôcť test videnia farieb a korekčný systém od Colorlite. 
  
  

Význam farieb v živote

Okolitý svet vnímame 5 zmyslami. Najväčší podiel informácií (až 90%) o našom svete získavame prostredníctvom zraku. Ľudské oko vidí farebne, preto je farebná informácia možno najdôležitejšou informáciou pre nás. Podľa farby hľadá domáca pri nákupoch čerstvé mäso alebo zeleninu, farba tváre prezrádza o zdraví, chorobe, takisto aj o našich náladách, podľa farby vyberáme oblečenie, kozmetické prípravky aj nábytok. Farebné lampy signalizujú v leteckej, vodnej aj pozemnej doprave kadiaľ môžeme a nemôžeme jazdiť, podľa farby rozlišujú elektrotechnici rôzne vedenia a vo výpočtovej technike farby monitoru napomáhajú lepšej orientácii. Farby nám sprostredkúvajú nielen informácie, ale formujú aj našu náladu. Podľa výskumov červená povzbudzuje, zelená ukľudňuje, modrá stimuluje sústredenie a hnedá uspáva. Niektoré farebné kombinácie považujeme za harmonické, iné cítime ako rušivé a nehodiace sa. Farbám prisudzujeme aj symbolické významy. V Európe je čierna farbou smútku, biela čistoty a panenskosti, červená vrúcnych pocitov a žltá je farbou závisti.

Ako vnímame farby

Prostriedkami pre farebné vnímanie je oko a mozog. Oko je miniatúrne a pôsobí podobne ako kamera s vysokou rozlíšiteľnosťou spojená s mozgom, ktorý spracúva a ukladá údaje pre ďalšie spracovanie.

Svetelné lúče prenikajúce do nášho oka cez šošovku, „objektív“, premietajú sa na nervami popretkávané pozadie oka (retina). Retina má podobne ako digitálne kamery na svojej činnej ploche rozmiestnené milióny receptorov. Receptory videnia, vo večernom svetle takmer 130 miliónov čapíkov a v dennom svetle takmer 7 miliónov čapíkov, ďaleko prekonávajú svojim počtom aj najdokonalejšie digitálne kamery. Tieto receptory sú spojené s nervami a prenášajú vzruchy zrakovými nervami do mozgu.

Receptory, čapíky večerného videnia nereagujú na farby, sú však mimoriadne citlivé. Receptory, čapíky denného videnia sú menej citlivé, avšak prijímajú farebné informácie. Toto je možné tým, že v čapíkoch sa nachádzajú tri rozličné pigmenty. Jeden z nich je citlivý na červenú, druhý na zelenú a tretí na modrú farbu. Tieto pigmenty pohlcujú červenú, zelenú, resp. modrú časť svetla a v závislosti od toho, koľko ktorej dokážu absorbovať, sa vytvárajú farebné odtiene.

Ľudské farebné videnie

Ľudské farebné videnie je schopné rozoznať niekoľko miliónov farebných tónov. V našich očiach sa nachádza viac ako 6 miliónov zmyslových buniek, sú to takzvané čapíky, pomocou ktorých vnímame svetelné žiarenie vlnovej dĺžky asi 380-780 nm ako zmyslové vnemy. V čapíkoch sa nachádzajú tri rôzne zrakové látky, ktoré sú dráždené rozličným spôsobom závisiac od vlnovej dĺžky dopadajúceho svetla a vedú k rôznym farebným vnemom v mozgu. Tak vznikajú skupiny čapíkov pomenované ako Protos, Deuteros, Tritos, t.j. L, M a S čapíkmi. Rozoznávajú dlhé (long), stredné (middle) a krátke (short) vlny dopadajúceho svetla a nechávajú v mozgu vzniknúť červenú, zelenú a modrú farbu. Nasledujúci obrázok znázorňuje citlivosť farbocitlivých buniek zodpovedajúcich vlnovej dĺžke.

Obr. 1. Citlivosť farbocitových buniek normálne vidiaceho podľa vlnovej dĺžky.

Zdedená farbosleposť

Naše farebné videnie je určované zásadne dvoma schopnosťami. Identifikácia farieb, t.j. či sme schopní farby správne rozpoznať a diskriminácia farieb, t.j. či sme schopní rozlíšiť od seba jednotlivé farby. Videnie farieb farboslepých sa odchyľuje od farebného videnia iných ľudí, t.j. jeden alebo viac čapíkov nemá alebo má len obmedzenú citlivosť. Následkom je, že schopnosť rozlišovať farby je u farboslepých pri identifikácii farieb a rozlišovaní farieb podstatne horšia ako pri normálne vidiacich. Principiálne je medzi rôznymi poruchami zmyslov pre farby možné rozlíšiť nasledujúce typy: najčastejšia je odchýlka protos a deuteros čapíkov (Protanomália, Protanópia, Deuteranomália, Deuteranópia), zriedkavá je porucha tritos čapíkov (Tritanópia). Málokedy sa stáva, že by bol chorý len jeden typ, všetky tri typy čapíkov alebo len tie, ktoré sú zodpovedné na videnie v noci (Achromázia).

Protan a deuteran poruchy sú dedené viazaním na chromozóm X. Ženy majú v protiklade k mužom vždy dva chromozómy X. Muži majú iba jeden chromozóm X. Ak tento chromozóm neobsahuje všetky informácie, treba tam hľadať príčinu farbosleposti. U žien, keďže majú dva chromozómy X, sa nestáva takmer nikdy, že by ani jeden z nich neobsahoval gén pre farebné videnie. Tým sa vysvetľuje, prečo sú muži v podstatne väčšom množstve postihnutí farbosleposťou: 8% mužskej a 0,4-0,5% ženskej populácie v Európe sú červeno-zeleno farboslepí. Zdedená tritanópia je mimoriadne zriedkavá, vyskytuje sa iba pri 0,05% populácie.

Doteraz sa predpokladalo, že dôvodom farbosleposti je, že schopnosť vnímania nefunkčných zmyslových buniek je obmedzená, ale na základe nových vedeckých poznatkov sa predpokladá, že citlivý priestor nefunkčných zmyslových buniek je len posunutý.

Získané poruchy farebného videnia

Získané poruchy farebného videnia sa dajú len ťažko kategorizovať, keďže sa vyskytujú iba v ojedinelých prípadoch. Všeobecne vznikli nejakým zranením a preto sa dajú aj dobre liečiť. Získané poruchy farebného videnia môžu byť aj nežiadúcimi vedľajšími účinkami istých liekov a tým pádom symptómami otrávenia, resp. ochorenia vyvolaného určitými látkami alebo liekmi.