Prečo je dôležité poruchy videnia farieb korigovať?

Strata informácií pri vnímaní farieb zhoršuje životné podmienky, zhoršuje kvalitu spracovania informácií a tým je aj reakčný čas celkového vnímania negatívne ovplyvnený.

Náš zrak rozlišuje veci a okolie na základe rozdielov v odtieňoch svetla a farebných kontrastov. Osoby s poruchou farbocitu majú významne zníženú citlivosť na vnímanie farebných kontrastov – rozdielov. Rozlišujú menšie množstvo detailov z nášho okolia. Hlavne farebne tlačené texty, obrázky a mapy im spôsobujú problémy.

Výskum v kruhu užívateľov korekčných okuliarov preukázal, že citlivosť na vnímanie farebných kontrastov je korigovateľná takmer na úroveň zdravého človeka.

• Bežný človek, ktorý farby vidí normálne, vie od seba rozlíšiť niekoľko miliónov farieb, človek s poruchou videnia farieb iba niekoľko tisíc, alebo dokonca len niekoľko sto. Preto je človek s poruchou videnia farieb vo všetkých oblastiach života v porovnaní s človekom bežne vidiacim farby v nevýhode.
• Pri viac ako 150 povolaniach znamená farbosleposť veľkú nevýhodu (resp. sú postihnutí ľudia vylúčení) napr.: doktor, zubár, zubný technik, kaderník, kozmetička, maliar (natierač), dekoratér výkladov, pracovník továrne na farbivá, výroba liečiv, potravinársky priemysel atď.
• V období detstva má obzvlášť nepriaznivé následky, keďže v tomto veku zohrávajú farby veľkú úlohu pri učení a budovaní sebavedomia.
• V cestnej premávke predstavujú ľudia s poruchou viditeľnosti farieb riziko pre seba, ale aj pre ostatných. Bežne vidiaci vidia semafory a brzdové svetlá z diaľky, v protiklade ku farboslepým sa stávajú mnohé nehody s farboslepými na železničných priechodoch, pretože oni tie blikajúce červené svetlá nezbadali.
• Pri výkone poľovníctva je potrebné spoľahlivo rozlišovať farby (hnedú, zelenú, khaki), pričom to sú pri poruche farbocitu najťažšie identifikovateľné odtiene. Korekčné okuliare môžu aj tu významne pomôcť.
• Osoby s poruchou farbocitu sa môžu obliekať tak, že farebnosť ich odevov neladí.
• Pri nákupoch dochádza k odlišnému, realite nezodpovedajúcemu hodnoteniu farebnosti vecí.
• Pri zdobení, maľovaní atď. je veľmi dôležitý výber farieb, ich harmonizácia.
• Pri rôznych logických hrách na báze farebnosti, kartových hrách (prejavuje sa to tak, akoby karta bola slabšej kvality).
• Pri práci s počítačom, hrách.
• Pri sledovaní športových podujatí či už priamo alebo v televízii. Zhoršuje sa rozlišovanie napr. športových dresov.
• Strata informácií pri odčítavaní rôznych elektronických prístrojov, napr. LCD kontrolky, mobilný telefón, numerické LED diódy tak v červenej ako aj v zelenej farbe.
• Vo všetkých oblastiach života sa stretávame s farbami kódovanými informáciami. Preto je veľmi dôležité správne identifikovať farby a rozlišovať ich. Tu môže veľmi pomôcť test videnia farieb a korekčný systém od Colorlite. 
  
  

Význam farieb v živote

Okolitý svet vnímame 5 zmyslami. Najväčší podiel informácií (až 90%) o našom svete získavame prostredníctvom zraku. Ľudské oko vidí farebne, preto je farebná informácia možno najdôležitejšou informáciou pre nás. Podľa farby hľadá domáca pri nákupoch čerstvé mäso alebo zeleninu, farba tváre prezrádza o zdraví, chorobe, takisto aj o našich náladách, podľa farby vyberáme oblečenie, kozmetické prípravky aj nábytok. Farebné lampy signalizujú v leteckej, vodnej aj pozemnej doprave kadiaľ môžeme a nemôžeme jazdiť, podľa farby rozlišujú elektrotechnici rôzne vedenia a vo výpočtovej technike farby monitoru napomáhajú lepšej orientácii. Farby nám sprostredkúvajú nielen informácie, ale formujú aj našu náladu. Podľa výskumov červená povzbudzuje, zelená ukľudňuje, modrá stimuluje sústredenie a hnedá uspáva. Niektoré farebné kombinácie považujeme za harmonické, iné cítime ako rušivé a nehodiace sa. Farbám prisudzujeme aj symbolické významy. V Európe je čierna farbou smútku, biela čistoty a panenskosti, červená vrúcnych pocitov a žltá je farbou závisti.

Ako vnímame farby

Prostriedkami pre farebné vnímanie je oko a mozog. Oko je miniatúrne a pôsobí podobne ako kamera s vysokou rozlíšiteľnosťou spojená s mozgom, ktorý spracúva a ukladá údaje pre ďalšie spracovanie.

Svetelné lúče prenikajúce do nášho oka cez šošovku, „objektív“, premietajú sa na nervami popretkávané pozadie oka (retina). Retina má podobne ako digitálne kamery na svojej činnej ploche rozmiestnené milióny receptorov. Receptory videnia, vo večernom svetle takmer 130 miliónov čapíkov a v dennom svetle takmer 7 miliónov čapíkov, ďaleko prekonávajú svojim počtom aj najdokonalejšie digitálne kamery. Tieto receptory sú spojené s nervami a prenášajú vzruchy zrakovými nervami do mozgu.

Receptory, čapíky večerného videnia nereagujú na farby, sú však mimoriadne citlivé. Receptory, čapíky denného videnia sú menej citlivé, avšak prijímajú farebné informácie. Toto je možné tým, že v čapíkoch sa nachádzajú tri rozličné pigmenty. Jeden z nich je citlivý na červenú, druhý na zelenú a tretí na modrú farbu. Tieto pigmenty pohlcujú červenú, zelenú, resp. modrú časť svetla a v závislosti od toho, koľko ktorej dokážu absorbovať, sa vytvárajú farebné odtiene.

Ľudské farebné videnie

Ľudské farebné videnie je schopné rozoznať niekoľko miliónov farebných tónov. V našich očiach sa nachádza viac ako 6 miliónov zmyslových buniek, sú to takzvané čapíky, pomocou ktorých vnímame svetelné žiarenie vlnovej dĺžky asi 380-780 nm ako zmyslové vnemy. V čapíkoch sa nachádzajú tri rôzne zrakové látky, ktoré sú dráždené rozličným spôsobom závisiac od vlnovej dĺžky dopadajúceho svetla a vedú k rôznym farebným vnemom v mozgu. Tak vznikajú skupiny čapíkov pomenované ako Protos, Deuteros, Tritos, t.j. L, M a S čapíkmi. Rozoznávajú dlhé (long), stredné (middle) a krátke (short) vlny dopadajúceho svetla a nechávajú v mozgu vzniknúť červenú, zelenú a modrú farbu. Nasledujúci obrázok znázorňuje citlivosť farbocitlivých buniek zodpovedajúcich vlnovej dĺžke.

Obr. 1. Citlivosť farbocitových buniek normálne vidiaceho podľa vlnovej dĺžky.

Zdedená farbosleposť

Naše farebné videnie je určované zásadne dvoma schopnosťami. Identifikácia farieb, t.j. či sme schopní farby správne rozpoznať a diskriminácia farieb, t.j. či sme schopní rozlíšiť od seba jednotlivé farby. Videnie farieb farboslepých sa odchyľuje od farebného videnia iných ľudí, t.j. jeden alebo viac čapíkov nemá alebo má len obmedzenú citlivosť. Následkom je, že schopnosť rozlišovať farby je u farboslepých pri identifikácii farieb a rozlišovaní farieb podstatne horšia ako pri normálne vidiacich. Principiálne je medzi rôznymi poruchami zmyslov pre farby možné rozlíšiť nasledujúce typy: najčastejšia je odchýlka protos a deuteros čapíkov (Protanomália, Protanópia, Deuteranomália, Deuteranópia), zriedkavá je porucha tritos čapíkov (Tritanópia). Málokedy sa stáva, že by bol chorý len jeden typ, všetky tri typy čapíkov alebo len tie, ktoré sú zodpovedné na videnie v noci (Achromázia).

Protan a deuteran poruchy sú dedené viazaním na chromozóm X. Ženy majú v protiklade k mužom vždy dva chromozómy X. Muži majú iba jeden chromozóm X. Ak tento chromozóm neobsahuje všetky informácie, treba tam hľadať príčinu farbosleposti. U žien, keďže majú dva chromozómy X, sa nestáva takmer nikdy, že by ani jeden z nich neobsahoval gén pre farebné videnie. Tým sa vysvetľuje, prečo sú muži v podstatne väčšom množstve postihnutí farbosleposťou: 8% mužskej a 0,4-0,5% ženskej populácie v Európe sú červeno-zeleno farboslepí. Zdedená tritanópia je mimoriadne zriedkavá, vyskytuje sa iba pri 0,05% populácie.

Doteraz sa predpokladalo, že dôvodom farbosleposti je, že schopnosť vnímania nefunkčných zmyslových buniek je obmedzená, ale na základe nových vedeckých poznatkov sa predpokladá, že citlivý priestor nefunkčných zmyslových buniek je len posunutý.

Získané poruchy farebného videnia

Získané poruchy farebného videnia sa dajú len ťažko kategorizovať, keďže sa vyskytujú iba v ojedinelých prípadoch. Všeobecne vznikli nejakým zranením a preto sa dajú aj dobre liečiť. Získané poruchy farebného videnia môžu byť aj nežiadúcimi vedľajšími účinkami istých liekov a tým pádom symptómami otrávenia, resp. ochorenia vyvolaného určitými látkami alebo liekmi.