Citová hodnota farieb

Farby nám diferencujú svet, robia ho zrozumiteľnejším a podnecujú citové dojmy. Porucha farbocitu, predtým celková /vzácna/ alebo čiastočná farbosleposť, čo znamená neschopnosť identifikovať farbu a porovnávať ju s inými farbami, predstavuje vzácne ochudobnenie psychického života. Malé dieťa si neuvedomuje svoje odlišné vnímanie, nevie, o čo je jeho svet menej farbistý než iných, nepostihnutých ľudí. Rozpoznať a pomenovať farby vie väčšina detí až okolo piateho roka. Dieťa s poruchou farbocitu, ktoré v tejto oblasti zlyháva, môže sa nám nezaslúžene javiť ako pomalšie sa vyvíjajúce. Vidí sivú namiesto farebnosti a tak stráca kus potešenia či radosti zo života. Aj jeho sociálne vzťahy trpia vzájomným neporozumením, často závisí od okolia, aby mu poradili pri správnom výbere farby. Dospelí netušia, s akými problémami sa dieťa vyrovnáva, nakoľko diagnóza farbosleposti je definitívne možná až v školskom veku.

Osudom dospievajúcich a dospelých s poruchou farbocitu je postupné uvedomovanie si svojej odlišnosti (rozpoznávanie semaforov, farebných grafov alebo aj turistických značiek) a v tom lepšom prípade kompenzácia sebavedomia schopnosťami v iných oblastiach. Nakoľko zdedená a vrodená farbosleposť nie je liečiteľná, oceníme možnosť jej korekcie.

Podobné vnímanie farieb zbližuje ľudí v porovnateľných estetických zážitkoch.

Prof. PhDr. Ivan Štúr, CSc.

Charakteristiky farebného videnia

Schopnosť správneho ponímania farieb je možné definovať ako:
- správne rozlišovanie farebných odtieňov,
- správne rozpoznanie a pomenovanie farieb.

Pri osobách s poruchou farbocitu sú obe schopnosti znížené.

Použitím korekčných okuliarových šošoviek Colorlite sa upravuje predovšetkým rozlišovanie farebných odtieňov. V minulosti sa vykonalo vyšetrenie niekoľko stoviek osôb pomocou testovacej súpravy Colorlite. Zistilo sa, že schopnosť rozlišovať farebné odtiene sa u osoby s poruchou farbocitu pohybuje v rozpätí dE= 20...40 rozlišovacích jednotiek, ale použitím korekčných okuliarových šošoviek sa táto hodnota vylepší na dE 2...4 rozlišovacích jednotiek, čo zodpovedá približne hodnotám dosiahnutým pri osobách bez poruchy farbocitu.
Rozpoznávanie farieb a ich správne pomenovanie je výsledkom učenia sa pacienta práve počas používania korekčných okuliarových šošoviek.

Na vyšetrovacom testovaní 25 vyšetrení pacienti s poruchou D15 dosiahli s použitím korekčných okuliarových šošoviek, resp. bez nich nasledovné výsledky:
- v 10 prípadoch (40%) bolo dosiahnuté bezchybné uloženie farebných segmentov s použitím korekčných okuliarových šošoviek,
- v 6 prípadoch (24%) sa pri použití šošoviek pomýlili jedenkrát,
- v 2 prípadoch (8%) bolo vyhodnotenie testu chybné ako so šošovkami tak aj bez nich,
- v 7 prípadoch (28%) bolo vyhodnotenie testu bezchybné tak so šošovkami ako aj bez nich.

Dá sa usúdiť, že rozpoznávanie farieb s použitím korekčných okuliarových šošoviek sa vylepšilo v celkom 16 prípadoch (64%), kedy úroveň korekcie dosiahla hodnoty charakteristické pre normálne videnie.

Čo očakávajú a čo dosiahnu osoby s poruchou farbocitu používaním korekčných okuliarových šošoviek?

Prekvapivým výsledkom sa skončil prieskum 30-tich korigovaných osôb s poruchou farbocitu.

Otázka znela: Čo očakávate od korekčných okuliarov a čo ste nimi dosiahli?

Dvanásť osôb odpovedalo, že boli na účinok zvedaví , chceli vedieť, ako vidí farebnosť sveta zdravý človek. S dosiahnutým účinkom boli všetci spokojní. Svet bol pre nich po korekcii omnoho farebnejší a krajší. Spoznali také farebné odtiene, ktoré dosiaľ nepoznali.

Osemnásť osôb odpovedalo, že korekciu potrebovali z profesionálnych dôvodov alebo k získaniu, resp. udržaniu zamestnania. Z týchto osôb 16-ti boli vo svojom snažení úspešní (niektorý z nich sa uchádzal o štúdium na lesníckej škole, iný pre získanie licencie športového pilota vetroňov, alebo ako profesionálni vodiči kategórie „C“ a v kamiónovej doprave a policajnom zbore). Iba dve osoby nedosiahli svoje ciele. Z nich jeden sa uchádzal o post strojvodcu na železnici a druhý neobstál z iného dôvodu pri uchádzaní sa o vodičský preukaz pre kamiónovú dopravu.

List od akademického maliara

Počas uplynulých dní sme dostali od akademického maliara zo zahraničia list so zaujímavým obsahom (dotyčný je korigovaný šošovkami D25 s takmer 100% korekciou)

Citát (neupravený hrubý preklad z anglického jazyka)

„Očarujúcou skúsenosťou bolo prvé použitie korekčných okuliarov. Bez nich som cítil, že isté tmavočervené farby mi unikajú, najmä tie tmavšie tónované a zbadal som, že autá s tmavočervenou metalízou ma zneisťujú. Tieto farby sa mi zdali niekedy ako šarlátovo červené, niekedy ako hnedé alebo práve ako tmavo zelené. Pri použití korekčných okuliarov sa mi zdalo, že ma tieto farby akoby prevalcovali a často nadobúdali svietiace červené alebo oranžovo červené odtiene. Tieto sú však nezameniteľné červené farby a ich rozpoznanie ma učinilo veľmi sebaistým.
So zelenou a hnedou farbou sa však nestane to isté. Tieto farby zostávajú viac menej také ako pred korekciou s tou výnimkou, že sa zdali trošku tmavšie. A to je veľmi dobré. Keď používam okuliare, hnedé a zelené farby sa zdajú byť ťažšie rozlíšiteľné. Znamená to, že niektoré hnedé akoby boli špinavé alebo vyblednuté zelené akoby boli jemnou zmesou zelenej a žltej farby podobajúcej sa polozrelému obilninovému poľu. Sýto zelená farba vegetácie však zostáva jednoznačne zelenou, či už s korekčnými okuliarami alebo bez nich.
Všimol som si, že modré farby sú s okuliarami omnoho živšie a žiarivejšie. Jasná obloha sa cez slnečný deň zdá nádhernou belasou a pri odrazoch z vodnej pary a rozptýleného slnečného jasu stáva azúrovo modrou možno s veľmi jemnou fialovou prímesou. Je to veľmi pekné. Modré obaly kníh na pracovnom stole sú živšie a priestornejšie keď si nasadím okuliare“, píše maliar.

Tieto zistenia prirodzene nie sú také isté ako pri inom type korekčných okuliarov a vo vnímaní farieb sú u každého isté rozdiely, ale takmer všetci sa zhodnú v názore, že pri korekcii sú všetky farby živšie a akoby vplyvom okuliarov ožili.